Krvavá škola 3: Tesne pred zvonením

Krvavá škola 3:

Tesne pred zvonením

(tínežderský horor)

1 . Kapitola : Trest za pičovinu

V jedno pojebané sychravé ráno sa stretli kamoši Pe-ťo Kelo a Rasťo Zasratý ako každý deň pred školou.

Rasťo: „Do piče! Kurva!“

Peter: „Kde? Za koľko?“

Rasťo: „Ale nie kurvy, do školy sa mi nechce ísť.“

Peter: „Nápodobne.“

A tak išli do tej vyjebanej školy. Už chodia do druhé-ho ročníka Strednej školy poľnohospodárskej.

Začína sa prvá hodina. Prichádza učiteľka Dagmar

Pičiatková. Učí ich biológiu poľnohospodárskych plo-dín.

„Tak mládež, dnes si povieme o obilnine menom pše-

nica.“

„Do piče,“ povie potichu Peter Rastimu. „Zas to bude

nudná hodina.“

„Tak, tak.“

Učiteľka ich prichytí pri bavení a spýta sa Petra:„Keď si taký múdry, tak nám povedz, na čo sa používa múka

zo pšenice?“

„Napríklad na výrobu jablkového koláča.“

„Čo ti drbe? Predsa na spravenie bábovky.“

Učiteľka ešte pindala niečo o múke a múčnych výrob-koch. Potom vyskúšala štyroch žiakov.Teraz má ísť Pe-ter. Spasilo ho zvonenie.

„Uf, to bolo o pičný chlp.“ odfúkne si Peter.

Druhou hodinou je matika. Učka na nej tresne písom-ku.V triede sú poväčšinou vymletí žiaci, takže výsledný priemer sa bude pohybovať medzi 4 a 5.

Poslednou treťou hodinou je slovenčina. Na nej majú

najlepšieho učiteľa menom Edvard Čokoládka, čo im

(skoro) všetko dovolí. Ale dnes si to uňho posrali. Pre-hnali to. Roman Tička s Ernestom Chandžom si hádzali

tenisovú loptičku a rozbili okno. Sklo zasiahlo učiteľa

a Rasťo s Petrom sa na tom začali veľkodušne ujebá-vať.Učiteľ so skrvavenou rukou vybehol z triedy.Nasta-lo ticho. O chvíľu sa sem dorútil riaditeľ so zástupky-ňou, ktorá si práve napravovala ramienko na podprsen-ke. Vážnym hlasom hovorí: „Žiaci, nech sa postavia tí,

čo rozbili okno a smiali sa na pánovi učiteľovi.“

Vstanú Roman a Ernest plus dvojica Kelo a Zasratý.

Riaditeľ im povie: „Ostávate poškole ešte s inými žiak-mi. Príďte o 13:00. Ak sa nedostavíte, vyhodíme vás.“

Po skončení dohovoru sa otočil a odišiel. Hneď nato

zazvonilo a žiaci sa vyrútili z triedy.

„Do piče, musíme byť poškole?“ sťažuje sa Peter.

„Veru, chceli sme ísť na Orgie 3.“ pripomenie Rasťo. „Škoda.“

„To hej.Keď jednotka a dvojka boli dobré,trojka musí

byť riadne mastná.“

„Ty si sa minule skoro spravil v kinosále.“

„Ale vydržal som to až do konca a vypustil som to až

na hajzloch.“

„Áno. Nebol si jediný. Do kabíniek zaliezlo aspoň

dvadsať úchylákov.“

Cestou domov sa rozlúčili.

Peťo prišiel domov, nažral sa a pozeral do tri na štvrte

na jednu MUSICBOX v telke.

Rasťo prišiel domov a prvá vec,čo spravil bolo, že za-sadol do sedačky pred telku. Pustil si videokazetu s ero-tikou a vyhonil sa na tom. Potom už len drnil a drvil

GTA 4: „Vajco City“ na Playstatione 2.Popritom sa na-jedol. Kým to všetko stihol, bolo 12:45.Obliekol sa a o-

dišiel do školy.

Peter nápodobne. Stretli sa pri Erotik shope.

„Nazdar Šmonec.“ pozdraví Peťo Rasťa.

„Čau Štofer.“ odzdraví mu Peťo.

Cestou do školy si pospevujú, aby si zlepšili náladu. Začne Peťo: „Do rohu sa skriňa opre…“

„…musí to byť kurva dobre.“dokončí Rasťo.

„Poviem ti vtip,“spustí nôtu Peťo.„Janko ide k lekáro- vi s prosbou: ,Pán ujo lekár, nemohli by ste predpísať

môjmu ockovi niečo, aby som mal bračeka?´

Lekár mu dá nejaké tabletky a vraví:,Ráno daj jednu ta-tovi do slivovice. To postačí.´

Janko odíde. Ráno rozmýšľa, čo by sa stalo, keby ich nasypal všetky. Keďže je to malé decko pojebané, ne- predvída, aké to môže mať následky a vysype to tam.

O týždeň navštívi doktora v ambulancii. Ten sa vypytuje: ,Tak ako?´

,Ale do piče s tým. Matka tehotná,sestra tehotná,pes ne- môže do schodov, mňa bolí riť a otec si od vás pýta náplaste na ruky.´“

Rehocú na tom ako pojašení.

„Ha ha ha ha. Ho ho hi hu he he he.“

„Chi chi che. Ha che che che. Mecheche.“

„Odkiaľ máš tak dobrý vtip?“ pýta sa Rasťo Peťa.

„Ty si mi ho rozprával pred rokom.“

„Aha.“

Po pár minútach chôdze stoja pred vchodom do tem-

nej školy,kde ich čakajú rôzne utrpenia.Nikto z nich ne-pomyslel, že až také tvrdé.

2 . Kapitola: Poškole s ostatnými

15 žiakov sa potácalo do triedy, kde to malo všetko za-čať.

„Kurva, ten riaditeľ si nejak dáva načas. Asi ešte jebe so zástupkyňou Čerešničkovou.“ rozmýšľa Rasťo.

Všetci sa začnú rehotať. Vtom sa vo dverách zjaví

riaditeľ. Všetkým ihneď sklapnú papule.

„Na čom ste sa smiali?“ spýta sa.

„Ale,“ snaží sa zahovoriť Rasťo, ,,len na jednom pu-berťáckom vtipe.

„Áno? Povedzte mi ho.“ dožaduje sa.

Rasťo nešťastne spustí: „Trtkajú sa babka s dedkom. Po styku sa dedko spýta babky: ,Prečo to najprv išlo

ťažko a potom ľahko?´ Babka odpovie: ,Najprv chrasta, potom hnis.´“

Žiaci sa začnú šúľať, ale riaditeľ nie. „Nechutnosti.“

povie a vovedie ich do triedy. Usadia sa v laviciach a

čakajú na rozsudok.

Teraz vám predstavíme poškolácke osadenstvo.

Dávid Kokotinský je hnedovlasý,utiahnutý človek. Je kľudný, občas urobí nejakú kokotinu. Ako teraz. Robili mu zle a on sotil jedného chalana, ktorý si rozbil hlavu o lavicu.

Roman Tička je 18-ročný fagan,čo sa vkuse ožiera a z ročníka do ročníka prechádza so štyrkami. Na vyučovaní:je zväčša vymetený a počúva len úchylné reči svojich spolužiakov.

Jano Osraldesku je rumunský emigrant, čo sa naučil

po slovensky v maďarskej škole. Málo hovorí, viac počúva, ale keď už niečo trepne, tak to stojí za to.

Martina Žaluďová je fikacia bábika, ktorá zbavuje každého junca nevinnosti. Mala v sebe toľko žaluďov, koľko má dní od narodenia.

Julka Guľka je prosté dedinské dievča, ktoré ani ne-vie, načo to má.V lete sa zavše chodí kúpať nahá do po-

toka. V sexuálnej téme sa trochu priúča od Martiny.

Majka Radodajka šuká druhú ligu hneď po Martine. Nie je perverzná, ale strašne hubovačná. Na hodine vy-pičovala učiteľovi, preto sedí tu.

Marek Párek je mozog triedy.Jeho chybou je, že sa dá naviesť na hocijakú kokotinu, len aby zapadol do kolektívu. Naposledy natrel učiteľovu stoličku lepidlom a do- padlo to zle. To je dôvod jeho účasti tu.

Eugen Šmatlavý je veľký nepodarok.Fušuje všetko,čo sa mu dostane pod ruku. Keď si ho chcel vyhoniť, skončilo to štyrmi chrastami na penise. Raz spravil omylom veľký bordel. Chcel si zatvoriť skrinku na školské po-môcky. Nešlo to. Bola na začiatku rady. Zlostne do nej buchol trochu prisilno. Tá sa naklonila na jednu stranu, zhodila ďalšiu skrinku,tá ďalšiu a… bol tam už len celý rad popadaných skladovacích skríň.Už ste si asi domysleli, prečo je tu.

Danka Chlpatá je dievča veľmi vzdelané v oblasti sexu. Oplatilo by sa ju pofikať, lebo vie robiť fajku a búrlivo prežíva orgazmus. Nikto s ňou však nič nechce mať, pretože pri styku mudruje a rozkazuje, ako to má robiť. Sedí tu, pretože pri učiteľovom výklade o rozmnožovacích orgánoch (rozširujúce učivo) vyučujúcemu vynadala, že výklad nerozpráva do podrobností.

Ernest Chandža by bol normálny chalan, keby jeho rodičia nepracovali v pornobrandži. Nosia domov všeli-jaké ukážky filmov, ktoré si Ernestko náramne rád pozerá.

Nebel Kugelschreiber je nemecký spoluobčan, čo sa odsťahoval z Rakúska do Blavy, pretože ho upodozrie-vali, že je Hitlerov vnuk. Má slabé sklony k násiliu. Ak ho niekto naserie, nastáva masaker. Poškole je kvôli tomu, že vrazil päsťovku spolužiakovi Gejzovi, lebo mu nechcel dať opísať domácu úlohu.

Gejza Lofas je občan maďarskej národnosti so slovenskou príslušnosťou. Predtým chodil do osobitnej základnej školy maďarskej. Je tu preto, že Nebelovi ranu vrátil.

Ladislav Prdodinský je chlapec z chudobnej rodiny, neslušne vychovaný a poškole je preto, lebo keď učiteľka prednášala výklad,nahlas si usral. Ona sa pýtala:„Kto to bol?“ a on odpovedal: „Kto grgá a prdí,zdravie si tvrdí.“

Riaditeľ má dlhú prednášku (pindanie) o tom, ako sa mali správať v škole, a že ich čaká trest.

„Tak a teraz vás čaká trest. Pôjdete pomáhať pánovi školníkovi Obličkovi do záhrady.“

Počuť menšie frflanie a šuchot stoličiek. Všetci vstávajú zo svojich miest a kráčajú von z triedy a napokon zo školy rovno na pole.

Tam ich čakajú „príjemné zážitky“.

3 . Kapitola: Smrť pri dube

Po ceste na pole sa rozprávajú Martina s Julkou.

„Už si sa vyprstovala?“

„Nie. Čo je to?“

„To je, keď si prsty cpeš do piče.“

„Áno? Chcela by som to vyskúšať.“

„Tak poď na hajzle.“

Baby sa vypýtali na WC a tam začali praktikovať masturbáciu. Ostatní išli za školníkom. On tam stojí s motorovou pílou v rukách vedľa mohutného duba.

„Nazdar, žiaci.“ pozdraví ich.

Školník Florián Oblička je človek vysokého vzrastu.

Má hnedé vlasy, čierne oči a svalnaté ruky. Má ploskú tvár a kríva na jednu nohu.

„Dnes mi tu budete pomáhať vyrúbavať stromy.“ oboznámi ich s ich prácou a kývne k pílkam, ktoré si žiaci zoberú.

„Prosím, nech sa postaví jeden žiak vedľa mňa, aby ste vedeli, v akej výške máte píliť.“

Jano Osraldesku sa na to podujme. Rasťo trepne blbosť: „To by bola haluška, keby že ho teraz zajebe.“

Školník zapína motorovú pílu. Zaženie sa, urobí švih, akoby už išiel prepíliť strom,ale píla sa mu pošmykne a namiesto dubu prepíli napoly Jana. Zarazí sa a povie:

„Hups. Čo povieme jeho rodičom?“

Všetci civia na Janovu mŕtvolu, čo leží v tráve.Telo je rozpolené na dva kusy. Z rán v pravidelných intervaloch prúdia litre krvi.

Školník sa na nich otočí s motorovkou a prevraví: „Ale čo povieme vašim rodičom?“ a zaženie sa.

Decká sa všetky rozutekajú a utečú do školy. Školník sa pomalým krokom vydá do kôlne pre pomôcky.


4 . Kapitola: Začiatok vyhladzovania žiakov

Martina a Julka práve vychádzajú z hajzlov, keď tu zočia, že po chodbe utekajú jej spolužiaci.

„Kde toľko trčíte, do piče?“ zakričí na nich Rasťo.

„Pohnite svojimi peknými riťkami. Školník tu vraždí!“

„Vy kokoti!“ ohúri sa na nich Martina. „Prečo utekáte preč od východu? Cezeň môžeme zdrhnúť!“

„Vidíš, ty piča sprostá! My sme ale jebnutí!“ povie Peter a rozutekajú sa k východu zo školy.

Ako prvá k nemu dorazí Julka. Cestu jej zatarasí pán Oblička.

„Kamže, kamže?“ spýta sa. „Ešte ste si neodpykali poškolácky trest!“

Vytiahne motyku a zatne ňou Julke do brucha. Tá padne na zem ako podťatá. Vrah vytiahne motyku z rany, z ktorej okamžite začne prýštiť krv. Na Julkinej tvári sa zračí smútok a na perách visí jediná otázka: „Prečo?“

„Nemám rád zlých žiakov.“ odpovie Florián, zdvihne vysoko nad hlavu motyku a mohutným švihom ju zatne do Julkinej hlavy, ktorá sa pod veľkým náporom sily rozpolí. Vyčnieva z nej krvavý mozog, tiež rozpolený.

Lebka je na cucky.

Ostatní sú neschopní činov. Všetko toto sa odohralo tak rýchlo, že ich zmysly na to ešte nestihli zareagovať.

Až teraz. Jediné, čo spravia,  je , že sa rozutekajú, po skupinkách iným smerom.

Školníkovi to zatiaľ nevadí. On má čas až do piatej poobede. Potom musí pozatvárať školu a ísť sa domov navečerať.

Obchádza triedy, či v nich niekto nie je. Došiel až k tej, kde sa nachádzajú Peter, Rasťo a Marek.Sú schovaní v skrini, čo je úplne vzadu. Práve tu v triede teraz umýva dlážku upratovačka Magmar Pičná. Frfle,že žiaci vôbec nemajú rešpekt k čistote a robia hrozný svinčík.

Všimne si, že v triede je aj školník. Pristúpi k nemu, aby sa mu posťažovala. „Tie deti narobia strašný bordel na zemi. Sú fakt hrozné.“

Školník sa na ňu pozrie s výrazom narušeného človeka a povie: „Ale ja som hroznejší.“

Vytiahne zo saklu, čo celý čas vláčil po zemi, pílku a rezne ňou Magmar do krku. Ona padne na zem držiac si rukami krčné tepny, z ktorých strieka krv. Školník si k nej prisadne s odhodlaním dokončiť to, čo započal. Obeti krv prúdi do pľúc, začína sa dusiť. Florián jej priloží na krk pílku a začne jej ňou zaživa odrezávať hlavu. Tak skončí jej trápenie. Oblička zodvihne odrezanú hlavu obete a odnesie ju nevedno kam.

Na podlahe ostáva ležať bezhlavá mŕtvola upratovačky, ktorá už nepoutiera zakrvavenú dlážku,
čo tu ostala.

5 . Kapitola: Skrývanie v triede technických prác

Rasťo, Peťo a Marek videli cez dierku celú vraždu upratovačky. Marek, ktorý má slabší žalúdok, sa skoro povracal. Museli mu zakryť ústa, aby nezačal kričať od strachu a neprezradil ich.

Po školníkovom odchode vylezú zo skrine a hodia čiaru cez kuchyňu rovno do telocvične.

Ďalšia skupinka v zložení Eugen Šmatlavý, Gejza Lofas a Ladislav Prdodinský, v presvedčení,  že viacerí majú šancu prežiť, zamieria do triedy pracovného vyučovania.

Keď sú už pri dverách, Ladislav opatrne vyzrie ponad zárubňu dverí, či ich v triede nečaká prekvapenie v podobe školníka.

Nie je v nej nikto. Kľudne prejdú prahom a putujú až úplne dozadu. Tam sa chcú dohodnúť, ako budú postupovať.

„Tak,“ snaží sa začať konverzáciu Ladislav. „Čo spravíme ďalej?“

Ostatní nie sú veľmi zhovorčiví.

„Hol vagyung?“ spýta sa Gejza.

„Čo trepe?“ usiluje sa pochopiť Eugen.

„A čo ja viem, čo pindá ten maďarský fas.“ skonštatuje Laďo a pokračuje. „Chcete vôbec niečo preto spraviť, aby nás ten vyjebaný zmrd nezajebal?“

„Nič ma nenapadá.“ povie Eugen, kým niečo vyhúta.

„Dere bászny megyuk kukuricábo.“ prenesie zvučne

maďar.

„Dobre, dobre Gejza. Urobíme to.“ snaží sa ho Ladi-

slav zahovoriť, lebo trepe kdejaké pičoviny, ktorým tu

aj tak nikto nerozumie.

„V prvom rade by sme sa mali nejak ozbrojiť, lebo i-

náč sa skôr ocitneme v ritnej dierke.“ vypotí Láďo.

Ako povedali, tak učinia. Pri a na učiteľovom stole (okolité police) nájdu tieto veci: ručne vyrezanú base-ballovú palicu (Ladislavovi), neopracovaný kus dreva

(Eugenovi) a malý vreckový nožík (Gejzimu).

„Už máme zbrane v istom zmysle slova,“povie Laďo,

„teraz by sme mohli ujsť. Snáď tu nechcete ostať?“

„Nem.“ praví Gejza.

„To sa vie, že nie.“ prisvedčí Eugen.

„Tak už sa prestaňte hrať s tými zverákmi a poďte za

mnou.“ napomenie ich Laďo a podíde ku dverám a vyz- rie za roh.

Zatají dych.Na konci chodby zbadá cez sklenené dve-re siluetu školníkovej postavy.Ani nehne brvou.Školník

sa napriek tomu otočí do smeru tak,že zazrie Ladislavo-ve vytreštené oči, čo vykúkajú ponad dverovú časť rá-mu.

Ladislav okamžite odbehne do zadnej časti triedy a

schová sa pod jeden pracovný žiacky stôl. Jeho spolu-žiaci urobia to isté, lebo pochopia situáciu.

Celá skupinka je učupená a skrytá. Očakáva príchod

nežiadúceho.Počujú jeho približujúce sa kroky.Nikto sa

zatiaľ neodváži ani očkom hodiť po triede, veď zbyto-čný risk nie je vždy zisk.

Už je tu. Spoznajú to podľa toho, že zvuk jeho krokov

utíchol. Teraz je asi pri dverách a rozhliada sa.

V triede je bezchybné,až podozrivé ticho.Naruší ho až

pomalá chôdza prichodiaceho, ktorú skoro ani nepočuť.

Školník zastane pri stole, pod ktorým sa schováva La-dislav.Ten takmer nedýcha. Srdce mu tlčie až v krku.O-

čakáva najhoršie.

Nastáva to,čoho najviac obával.Vrah sa pomaly zohý-ba, aby sa pozrel, či sa tam niekto neukrýva. Našiel ho.

Chvíľu sa mu díva rovno do očí a naraz ho násilne vy-tiahne von. Ladislav sa snaží brániť basebalkou. Vrah mu skrúti ruku a on nakoniec palicu pustí. Oblička hodí

Ladislava na stôl,znovu ho schmatne,vrazí mu hlavu do

zveráku a začne pomaly zaťahovať páku.

„Teraz uvidíme, koľko znesie tvoja lebka.“ prevraví Florián a pritlačí.

Ladislav je pohltený nevýslovnou bolesťou,čo mu vy-viera z lebečnej časti hlavy, ktorá sa mu pomaly začína

sťahovať. Na hlavu je vystavený veľký tlak, čo pomaly

ale iste mliaždi všetko v nej.

Je to bolestivá smrť. Nechutná. Mozog vo vnútri sa

rozpadáva a z okrajov sa vylieva von spolu s krvou v kašovitej podobe. Oči od tlaku pukli a tiež sa roztiekli

po dlážke.

Vražda je na konci. Hlava obete je stlačená na tenký pás v mohutnom zveráku. Všetky kosti sú zlomené ale-bo rozdrvené. Ladislav to nemohol prežiť.

Teror pokračuje. Školník hľadá ďalšiu obeť. Hneď o dve lavice ďalej je skrytý Gejza. Dúfa,že si to vrah roz-myslí a pôjde preč. Jeho nádeje nemajú odozvu. Počuje kroky, čo k nemu slýchať čoraz bližšie.Vrah už stojí pri

jeho stole. Gejza sa prežehnáva.

Nepomôže mu to. Odrazu ho školník chytí za vlasy a

prudko vytiahne zo skrýše. Ocitol sa medzi dvoma zve-rákmi. Vrah mu chytí jednu ruku a silno zatiahne do pravého zveráka. Takisto urobí aj s ľavou rukou v ľa-vom zveráku a zatlačí pákami.

Florián začne Gejzu silno udierať do brucha a pokra-

čuje stále vyššie k hlave. Gejza horko-ťažko prijíma ú-dery, čo mu zaplavujú telo. Zrazu to prestalo. Unavený

školník si chcel pár minút oddýchnuť.

Gejza celý skrvavený vydáva ťažké vzdychy a upadá

do bezvedomia.

„Skap, ty vyjebaný fas.“ povie slabým hlasom.

Florián ako mladý silný samec urobí svoj záverečný

výkop ako Jean Claude vam Dame a silno ho kopne do

hlavy až mu zlomí väzy.

Posledný živý je Eugen.Jeho čas nadišiel.Florián hľa-dá svoju tretiu obeť. Prezerá každú skrinku,škárku a kút

v miestnosti. Eugen sa utápa hrozných myšlienkach, čo

s ním školník spraví,keď sa mu dostane do rúk. Preberá

sa z delíria hrôzy a počuje, ako sa Floriánove kroky vzďaľujú.

Vystrčí von hlavu a vidí, že sa školník v triede už ne-

nachádza. Ide sa pozrieť ku dverám. Mýlil sa.

Florián z triedy síce odišiel, ale ostal stáť pred dvera-mi. Len čo Eugen vystrčil hlavu, Florián mu surovo po

nej šľahol basebolkou, čo zodvihol pri odchode.

Lebka na hlave sa prelomila a nabrala bizarný tvar.

To ale Eugen nevnímal, lebo smrť si ho zobrala skôr, ako mohol zazrieť školníka skláňajúceho sa nad ním.

Kontroluje, či dobre odrobil svoju prácu.

Sadista Oblička chcel ešte viac zhanobiť telo Eugena,

preto vytiahol Gejzov nožík a zapichol mu ho do oka. Ten ostal trčať zabodnutý v očnom dolku, v oku rozča-penom.

Takto už pred týmto počinom nechal mŕtveho žiaka

Šmatlavého ležať na zemi pri dverách a pobral sa po-tom ďalej vraždiť.

6 . Kapitola: Rozcvička v telocvični

Ďalšia skupinka rozpŕchnutých si to žihne tiež do te-locvične. Tvoria ju Dávid K., Roman T. a Danka Ch.

„Do piče,kurva,kokot pojebaný!“uľaví si trikrát v jed-nom hulvátsky ožran Tička, ktorý sa preberá z delíria.

„To je bolesť.“

„Vyjadruj sa slušne,“ napomína ho Danka, čo s ním je

v skupine len preto, že náhodne utekali tým istým sme-rom. „Hovorí sa: do pošvy,prostitútka a penis posúlože-ný.“

„Nepičuj do mňa,“ nasere sa Roman,ktorý je už i bez-tak na nervy z opice, čo má , „ja si budem nadávať ako ja chcem a žiadna piča mi do toho nebude kecať.“

„Ty ožran, ty máš čo hubovať.“

„Áno?!“

„Áno.“

Roman už chcel skočiť po nej, že ju dojebe, ibaže v tom mu zabránil Dávid.

„Čo ti uletel dekel? Nemôžete sa teraz rúbať, lebo za drobnú chvílenku by ste to schytali od školníka. Oplatí

sa vám to?“

„Ne.“ odpovedia oni spolu súdržne.

„Tak čo potom? Prestaňte robiť chujoviny a hybajme do telocvične!“

Poslúchnu ho a vykročia ku šatniam. Nevšimnú si, že ich nasleduje tieň neznámej postavy. Tá zamieri ku skladu športových potrieb.

Trojica je pri dverách,ktorými sa vchádza do telocvič-ne. Sú zatvorené.

„Do piče! Kurvadrát!“ vypustí z huby tieto škaredé slová zasran Tička.

Slušáčka Chlpatá mu na to nič nepovie, lebo ju niekto

omráči boxerovou rukavicou. Tým niekým nie je nikto iný ako školník Florián.

Roman a Dávid naňho čumia ako práve vyliahnuté kurence.

„Už vám liezla na nervy,čo?“ spýta sa ich školník.Po-díde k im s natiahnutou rukou, na ktorej má boxeru, na-mierenú na Romana. „A ty si zapamätaj, že v budove

školy sa rozpráva slušne, jasné?“

Dávid a Roman na viac nečakajú a fujazdia preč. Ute- kajú ku šatniam.

Danka sa pomaly preberá z úderu. Lakťami sa oprie o

dlažbu a zistí, že má lano omotané okolo pása. Pri nej

kľačí školník a práve jej doväzuje ďalšie lano o nohu. Potom vstane a pristúpi ku kruhom, na ktorých je pri-pevnené prvé lano a druhé je uviazané o rebriny.

Jej poslednou vecou,čo v živote uvidela, je, že Florián

uvolní západku a závažie (20 žinienok) sa spustí dole. Laná sa napnú. Danku ťahavá sila napne a pretrhne na-poly. Jedna polovica dopadne na zem a druhá ostane vi-sieť hore n
lane. Z roztrhnutých častí tela vytŕčajú čre-

vá,tepny a iný humus.Prúd krvi sa rozpleskne po podla-he a obleje školníka.Z hornej polovice dievčiny,čo osta-la hore,trčí chrbtica,obsah zvyšku brušnej dutiny i črevá sa tam hompáľajú. Po podlahe sú rozhádzané orgány ako obličky či žlčník.

Školník postriekaný krvou odchádza preč.Obeť nechá tak. Jeho zvyčajný postup.

7 . Kapitola: Jebanie v dielni

Skupina v zložení Martina, Ernest a Nebel uteká z je- dálne ku dielňam. Začujú školníka, ako vyrevuje: „Keď

vás chytím, tak vás zabijem, črevá vytiahnem a dokopy zauzlujem,obličky roztrhnem,srdcia z tela vyrvem a ba-by pretiahnem.“

Nebel: „Ó, Scheisse. Ten Herr ist krank mozog.“

Ernest: „Čo pičuješ?“

Martina: „Úh,školník ma chytí a potrtká.Už sa teším.“

Sú na polceste. Zrazu Nebel povie: „Choďte weiter. Ich muss mir odskočiť.“

„Hybaj. Nebudeš nám fehlen.“ oznámi mu Ernest.

„On sa ide vyhoniť. Mám chuť sa spraviť. Alebo ešte

lepšie: trtkať. Ernestko poď.“

Potiahne ho za golier. Niečo mu napína nohavice. Er-nestko sa usmieva a zabehne s ňou do dielne, kde sa za-čnú vyzliekať. Jemu vykukne zo slipov pišulák veľkosti prerasteného konárika a jej spod tangáčov šušulka, čo vyzerá ako pizza so šunkou plus prídavok: potôčik chl- pov a vemienka podobné prezretým pomarančom.

Chandža stiahne pomaly svoju hnilú predkožku.Snaží sa pichnúť Martinu, ale ona výska a vrtí sa.Chandža sa nakoniec naserie a silou ho do nej vpichne. Odrazu po-vie Martine: „Ach, to je dobré!“

Florián počuje Martinin vreskot a smeruje za hlasom.

Hlasy ho privedú opäť ku školským dielňam, tentoraz do majstrovne učiteľa. Už na chodbe počuje veľké vzdychy. Vojde do dielne a vidí, jak to Ernest surovo hádže do Martiny. Príde k nemu nepozorovane zozadu, schytí ho za hlavu a potiahne dozadu,čím ho vyštupľuje z dierky.

On sa naňho oborí: „Čo je, kurva! Neotravuj, práve som bol v najlepšom.“

„Skončil si.“

„Vieš, čo mi ty môžeš? Vycucať z kokota špik.“

„Spravím niečo lepšie.“

Martine vylepí facku cez celú hubu a Ernesta hodí na protiľahlý stôl. Hneď sa o neho začne zaujímať. V ruke má obrovitánske ťažké kladivo.

Vyloží mu semenníky (vajcá) na stôl, zdvihne kladivo

do výšky,švihom udrie Ernesta hrotom hlavičky do čela a dokončí to zatĺknutím do jeho genitálií. Vajcá sa roz-plesknú a z postranných smerov vyletí zo semenníkov geň. Ernest padne na zem hotový. Z jeho rozmliažde-ných vajec pomaly vyteká semeno zmiešané s krvou.Na čele má krvavú ryhu po hrote. Na nahú zhanobenú mŕ-tvolu je otrasný pohľad.

Martina je na rade.Oblička so zaľúbením pozrie na jej

vyvinuté telo a rozhodne sa konať.Stiahne si nohavice a

vysunie ho von. Zdvihne ju zo zeme a položí na stôl. E-šte raz sa zahľadí na jej ženské tvary a cicka mu stvr-dne, čiastočne obrezaná predkožka sa zroluje. Žaluď vnorí do nej a trtká ju potom pravidelným rýchlym tem-pom.Popritom vypráva jeden vtip: „Kurva rodí v hoteli.

Príde k nej jej stály zákazník a vraví:

,Poď jebať, ty kurva.´

,Teraz nemôžem. Rodím.´

,Ale nó. Ja som tvoj stály zákazník.´

,Tak dobre.´

Porodila,hodila decko do umývadla a išla si užívať. Rá-

no jej zákazník zaplatí 1500 SK.Ona sa pýta:,Čo tak ve-ľa? Však mi platíš iba 1000 SK.´

On nato: ,Tých 500 je za to paprikové kurča v umýva-

dle.´“

Začal sa rehotať, ale zakrátko prestal, lebo sa vystrie-kal do nej a na tvári sa mu na čas usadil výraz blaženo-sti.

Ten stôl,na ktorom ju trtkal,bola elektrická rezacia pí-la. Oblička sa zahľadí na tento pracovný stôl a napadne ho dosť nechutný spôsob vraždy. A nie je tu nikto, kto by ho momentálne zastavil.

Rezačka je obohatená o posuvný pás.To sa Floriánovi akurát hodí.Otočí ležiacu Martinu,aby mala prirodzenie nastavené smerom k píliacemu kolesu. Sadisticko-ne-ľudský školník jej prilepí ruky i nohy sekundovým lepi-dlom o pás, aby nemohla ujsť. Spustí mašinériu.

Vyžíva sa v tom, ako sa Martina preberá a s hrôzou pozerá, že jej telo sa približuje ku zúbkovitému kolesu, čo sa rýchlo točí. Bezmocne sa snaží pohnúť. Nejde to.

Počuť prvý výkrik.

Oblička sa vpíja pohľadom do toho, ako sa do Marti-ninej vagíny zabárajú zúbky na okrajoch kolesa. Po ce-lej dielni sa rozliehajú strašné výkriky plné bolesti od obeti,ktorá je pílená v strede na dve polovice. Koleso je už celé krvavé, ale stále si vytvára cestičku cez brucho. Martina už od bolesti nemôže ani kričať.

Koleso sa už dostáva ku prsiam.Prereže hlavnú tepnu,

a z nej vystrekne krv, čo obleje celý stôl. Martina ešte

pred tým zomrela.Nie od prepílenia tepny a veľkej strá-ty krvi ale od bolesti.

Vrah sa ešte baží pohľadom, ako pilovacie koleso do-píli telo, ktoré potom v dvoch kusoch padne zo stola. Z

okrajov obidvoch telesných častí vidieť prepílené orgá-ny, na ktorých sú odtlačky po zúbkoch v podobe strap-

čekových okrajov.

Florián spokojne opúšťa dielne a ide ďalej uspokojo-vať svoju úchylku.

8 . Kapitola: Utopenie na záchodoch

Nebel si odbehne na hajzle uspokojiť svoju telesnú potrebu. Nie je ňou močenie.Chce si vyhoniť. Pristúpi k šťacej doske, miske, že to tam vypustí. Zasekne sa mu zips na gaťách.

„Óch,Scheisse,verdammte zips!“rozčuľuje sa nad tým slovak-nemčour.

Rozhodne sa použiť druhý spôsob – dať si dole noha- vice ručne. Odopne si gombík a stiahne si ich do výšky kolien. Po tom si stiahne aj niečo iné.

Chytí ľavačkou svoj veliký kokot a poťahuje kožku na ňom v pravidelných intervaloch ako dojička cecík na vemene kravy. Myslí pritom na jedno Schweinepor-no, čo videl na nemeckej stanici FikenTv. Toto robí tak päť minút a pomaly sa blíži k vrcholu. Ku konci silne mastí klobás čoraz rýchlejšie. Až naraz to príde. Vyletí to z neho ako voda z hydrantu.

Po vypustení nádrže pocíti, že chce srať. Zabehne do najbližšej a najlepšie vyzerajúcej kabínky a začne tla-čiť.Zrazu buchnú dvere. Niekto vchádza na toalety. Ne-belovi je jedno, kto to je, on si musí utrieť riť a o najnu-tnejšie má postarané. Prichodiaci neznámy pán X po-stupne prehľadáva kabínky, až príde k tej Nebelovej.O-tvorí ju a tam sedí žiak Kugelschreiber a práve sa nača-huje po hajzlpapieri.

„Neodporúčal by som konať veľkú potrebu na škol-ských záchodoch. Sú v hroznom stave.“oznámi školník, chytí ho za šiju a strčí mu hlavu do záchodu.

Nebel má hlavu ponorenú v sračkovej vode. Snaží sa nedýchať.Teraz záleží na tom, koľko minút vie vydržať pod vodou bez prísunu kyslíka. Hádže rukami okolo se-

ba. Chce nimi zasiahnuť Floriána do hociktorej časti te-la.

Oblička pre urýchlenie zabitia potiahne splachovaciu páčku. Spláchnutá voda Nebelovi natečie do nosa, po-stupne steká dole nosnými dutinami, onedlho dosiahne svoj vražedný cieľ – pľúca. Nebel sa ju usiluje z nich vytlačiť alebo aspoň zabrániť jej opätovnému vtekaniu.

Márne. Pľúca sú skoro plné. Nemôžu ďalej posielať ky-slík krvou do mozgu. Ten nie je prekrvený. Nastáva smrť.

Po štyroch minútach telo Nebela Kugelschreibera po posledných snahách oslobodiť sa ochabne. Florián ho pustí a nechá ho s hlavou strčenou v budoári.Ešte sa mu vyští na hlavu a ide hľadať ďalšie stratené ovečky.On je ten nenásytný vlk.

9 . Kapitola: Jedna skupinka uniká

Peťo, Rasťo a Marek opatrne plížiaci sa ako vojaci pátrajú po škole, chcú nájsť nejakú možnosť úniku.

Teraz mieria k telocvični.Nevidení,nepočutí sa zakrá-dajú na schodoch. Stále hlbšie. Sú pri sklenených dve-rách. Potiahnú nimi. Nič.

„Do pičnej chandže! Sú zatvorené!“nevie sa ovládnuť Rasťo a lomcuje nimi. „Otvorte sa, vy skurvené dvere!“

Peter s Marekom ho chytia a sotia k stene. „Drž piču, ináč nás prezradíš!“

Rasťo sa ukľudní. Marek sa pustí do otvárania zámky

strunkou a kružítkom.

Peťo a Rasťo sa pozerajú navôkol, či vyčíňanie spolu-skupinkára Rastislava neprivolalo nežiadanú pozor-nosť.Vo všetkých rohoch cítia pohľady neznámych,kto-ré ich privádzajú do varu nervozity. Súria Mareka, nech

si pohne.

„Do piče, čo je s tým?“ chce vedieť Peter.

Vtom sa zjaví pri schodisku postava školníka s hrab-

bľami. „Vy sa hráte so zámkou? Nepoučiteľní poškolá-ci!“

Marekovi sa to konečne podarí a zámka povoľuje.Rý-chlo sa nastrkajú za dvere a zabuchnú ich. Školníkove hrable márne dopadli na sklo,div ho nerozbili.Trojica sa chvíľu pozerá, ako školník na nich zlostne gáni a uteká

preč. S úľavou si odfúknu a načas v polosede-pololeže

odpočívajú. Marek zrazu vyletí na nohy a zrúkne: „Do piči! Sem vedú ešte jedny dvere! Ten kokot išiel určite

nimi!“

Peťo s Rastim ihneď povstávajú a spolu s Marekom trielia k druhému vchodu k šatniam. Prišli neskoro. Flo-

rián je iba pár metrov vzdialený od vchodu. Nestihli by ho zatvoriť.

Zvrtnú sa na opätkoch a opačným smerom bežia do

telocvične. Tam je pre nich pripravený otrasný nález:

rozpolená Danka.Na prahu sa zastavia a len omámene s hnusom zazerajú na výjav.

Vzápätí sa preberú. Už počuť bežiaceho Obličku. Je stále bližšie.

Trojica nestráca čas.Letia k rebrinám.Školník je im za pätami. Dýcha im na krk. Skupina lezie po dreve vyššie a vyššie. Florián sa po nich načahuje hrabľami. Chlapci sú pri ochranných bráničoch svetiel. Oblička sa za nimi chystá vyliezť,keď tu zbadá za chrbtami chalanov,čo sú učupení pri oknách,pobehovať po trávniku iného chlap-ca, ktorý sa očividne snaží ujsť.

„Tak to nie!“ vzplanie hnev v školníkovi. „Nikto neo-díde domov, kým si neodpyká svoj trest!“

Rozbehne sa ku dverám, ešte sa otočí a zlovestne prednesie:„Aj tak som chcel zvalcovať trávnik.“a zmiz-ne v chodbe.

10 . Kapitola: Vraždy na areáli

Dávid Kokotinský a Roman Tička, pozostatok skupi-ny s Dankou,sa každý sám poneviera po školskom dvo-re.

Roman sa hlúpo prechádza po tráve, nezapaľuje mu to, že by ho mohol niekto zbadať. Práve sa nachádza pri

telocvični. Za oknom vidí Rasťa s Peťom. Búchajú na hrubé sklo, ktoré neprerazí ani silne vrhnutá kriketová guľa. Niečo sa mu snažia povedať. On ich samozrejme nepočuje. Pristúpi ku sklu a civí na nich nechápavým pohľadom. Nedochádza mu, že ho varujú pred školní-kom, ktorý sa ho vybral zavraždiť.

Roman začuje neďaleko od seba rámus. Započúva sa. Jeho biedny mozog mu pripomenie, že to pripomína zvuk motora. Pozrie sa napravo od seba. Je tam školník na valcovači používanom pri vyrovnávaní trávnika.

„Zrovnám ťa so zemou!“ zreve Florián rozzúrene a vyrúti sa so strojom priamo naňho.

Roman uteká. Stroju však nemôže uniknúť. Jeho kon-dícia stojí za hovno. Vykrikuje na celé hrdlo: „Do piče, kurva pojebaná, vyjebaný fas, ohnutá cicina, skurvená škola, pretrtkaný školník…“ a iné neslušné výrazy, čím sa usiluje opísať svoju situáciu. Jediný účinok tohto po- číňania je, že sa iba skôr unaví.

Florián ho na valcovači dostihne v štvrtine trávnika a s chladným pohľadom ho prejde valcom.

Roman krátko predtým, ako ho valec zrovnal na plac-ku,zacítil neznesiteľnú bolesť.Utešujúce je,že trvala len chvíľu.Všetky kosti v tele mu popukali. Trápenie ukon-čilo až trochu neskoršie rozčapenie lebky aj s mozgom vo vnútri na palacinku. Nekrvavá mŕtvola Romana leží

zarovno vyrovnaná so zeminou. Už nevstane.

Oblička zoskočí zo prístroja. Pán riaditeľ vychádza zo

školy. Odchádza domov. Vykonal si svoju „prácu“. Za-staví sa pri ňom.

„Tak čo, pán školník, vyrovnávate trávnik?“

„Áno. Na ten zajtrajší futbal musí byť povrch rovný.“

Boris Klitoris nič nekalé netuší. Keďže splacnutý Ro-man je skrytý pod valcom, nevidí ho.

„Tak ja idem domov. Končí mi robota.“

„Príjemné strávenie zvyšku dňa.“

„Zatvoríte to tu o dve hodiny? Teraz sú tri.“

„Jasné, o piatej.“

„A čo tí poškoláci? Už odišli domov?“

„Áno. Pomohli mi v záhrade.“

„Tak zajtra. Dovidenia.“

„Aj vám.“

Dávid to všetko sledoval z bezpečnej vzdialenosti, z diaľky pri jedálni.Videl,ako školník zvalcoval Romana. Vidí, ako riaditeľ odchádza od školníka smerom ku brá-ne. Tadiaľ je jediná možnosť úteku, pretože celá škola je obkolesená tŕňovými kríkmi a vysokým plotom. Jedi-nou šancou je dobehnúť říďa. Školník si naňho už po-tom nedovolí. V to dúfa.

Uskutoční tento trúfalý pokus. Od cieľa ho delí 200 metrov. Oblička ho okamžite zaregistroval pohľadom. Pátra zrakom po niečom, čím by zmaril Tičkov útek. V kríku zazrel oštep, čo tam niekto z nepozornosti hodil a on tam ostal stratený.

Vybral ho z kra a s chvíľkovým mierením ho vrhol smerom na Dávida.Oštep letí vzduchom.Zasiahol ho kr-ku, rozkrájal mu hlasivky a on nemohol vykríknuť: Po-móc!

Padol na zem načahujúc ruku za riaditeľom. Ten sa neobzrel.Oštep narušil aj hlavnú tepnu.Z Dávida odišiel život tak,ako posledná šanca za záchranu.Krv vytekajú- ca z krku vsakuje do trávnika. Pár kvapiek sa uchytilo na listoch rastlín ako ranná rosa.

Školník ešte zavrie bránu na zámok a vracia sa späť do školy poslať žiakov v nej hocikam inam, len nie do-mov.

11 . Kapitola: Zabitie záhradníckou pomôckou

Školník pobehuje po škole. Hľadá zbraň, čo nechal niekde, nevie kde. Napokon ich nájde pri zborovni plus hrable pri dverách smerom do telocvične.

Na trojicu Peťa,Rasťa a Mareka akosi zabudne.Obráti sa na opačnú cestu. Na chrbte má namiesto ruksáka nie-čo podobné, bez látky, sú tam iba držadlá na všelijaké pomôcky,v ktorých sa momentálne nachádza lopata, zá- hradnícke nožnice, vidly a hrable.

Po chodbe pokrytej červeným kobercom kráča zá-stupkyňa. Oblička si to namieri k nej. Zastaví ju.

„Zase nadčasy, pani Čerešničková?“

„Áno, treba peniaze na moje tri deti, viete.“

„Alebo na kupovanie prezervatívov.“

„No dovoľte!“

„Nie, už vám nedovolím okrádať školstvo o peniaze na vaše odmenové dovolenky za služby riaditeľovi.“

Siahne rukou za chrbát. Chytí jednu rúčku nástroja. Zaraz drží ostré hrable v ruke. Koncom rúčky udrie Eli-zabeth do čela. Ona sa zloží na zem. Florián zdvíha nad ňou hrable a mohutným švihom ich zatne zástupkyni do podbrušia, do miesta tesne nad panvovou oblasťou. Elizabeth vydá neľudský výkrik z hrdla.Ten sa rozlieha po chodbe ako strašná ozvena vrahových počinov.

To ešte nie je všetko. Sme iba na začiatku.Florián po- súva hrable smerom vyššie. Súvislo tak rovnomerne vy-tvára ryhy v bruchu.Čerešničková je naplnená bolesťou. Zmôže sa iba na pohľad plný zdesenia na ranu,čo jej on spravil.

Hrable sa zastavia až pri hrudnej kosti. Ďalej sa nepo-hnú. Oblička ich skúša celou silou tlačiť. Nič.Vyrve ich

z tela. Zastane si pred ňu tentoraz z opačnej strany,sme-rom k čelu obeti. Ešte silnejším a rýchlejším švihom jej

oblúkom zaryje hroty na konci hrablí do priehlbín med-zi rebrami.

Silno ich z medzier vytiahne. Z nich začne okamžite striekať krv vo veľkom množstve v silným malých prú-doch. Najsilnejší prúd vyviera zo zasiahnutého srdca,čo prepichol najväčší hrot,zo stredu trupu spod hrudnej ko-sti.

Červený koberec vpíja do seba kvapalinu rovnakej farby, čo vyteká z tela zástupkyne.

Školník odhodí hrable obďaleč. Ostávajú mu iba štyri živé terče, ktoré musí trafiť smrtonosným zásahom.

12 . Kapitola: Spis pána školníka

Peťo, Rasťo a Mareček sú stále uväznení pri oknách nad rebrinami v telocvični. Bezmocne sa dívajú, ako školník zneškodní dvoch dementov, ktorí ani nemali šancu sa ubrániť. Trochu ich to poznačí a tak 10 minút

civia vystrašení von a v hlave sa im vkuse premietajú predošlé hrôzy.

Peťo a Rasťo majú silných duchov a pre svoje šťastie sa zanedlho preberú z agónie a spoločnými silami tomu dopomôžu aj Marekovi, čo nie je až taký odolný.

„Kurva život, čo tu len tak sedíme a čakáme, kým nás dojde ten kokotský fas zatrtkať?“ preberie sa naplno Rasťo.

„Veru. Vypadnime z tejto pičnej školy!“

„Pomaly, chlapci.To ľahko nepôjde.Vymyslím nejaký plán.“ zapojí sa Marek.

„Načo,do piče? Zdvihnime riťule a frčme preč čo naj-rýchlejšie!“ je proti Rasťo.

„Keby sme vyliezli bez rozmyslenia na chodbu, ten profesionálny vrah nás bez váhania zajebe.“oponuje mu Marek.

Peter sa tiež prihlási k reči: „Ja som za plán. Icme!“

Opatrne zlezú po rebrinách a cez celú telocvičňu prej-dú k východu. Zastavia sa v sklade športových potrieb. Peter odtiaľ šlohne basebolku a idú ďalej. Našľapujú potichúčku na podlahu obzerajúc sa na všetky strany a-ko bystré tvory, čo sa nechcú stať korisťou.

Po vylezení z brlohu (telocvičňa + šatne) si to Rasťo s Peťom hodia ku vchodovým dverám. Marek,múdry člo-vek, ich stiahne do tieňa, kde sú preč z dohľadu sliedi-vých očí.

„Čo vám úplne jebe?“šeptom im vynadá. „Nemôžeme ísť na otvorený priestor. Tam by nás zbadal a zatrtkal.I- náč, ak ste si nevšimli, areál je ohradený tŕňovými krík-mi a vysokým plotom.“

„Áno.“ dodá Peter. „Tiež som si všimol, keď sme sa pozerali z okna, ako školník zatvoril bránu.“

„Kokot,ten školník!“rozčúli sa Rasťo.„Čo budeme te-raz kurva robiť?“

„Poďme do zborovne. Tam niečo vymyslíme.“ navr-hne Marek.

„Prečo práve tam?“

„Lebo to povedal. Máš iný nápad?“

„Nie.“

„Tak drž piču. Počúvaj nášho mudrlanta.“

„Jasné, Špronec.“

Prichádzajú k chodbe, čo vedie k zborovni, riaditeľo-vej kancelárii a iným dôležitým miestnostiam. Zočia tam otrasný nález. Rozpáraná mŕtvola Elizabeth Čere- šničkovej sa nachádza na koberci ako svedectvo o ďal-šej brutálnej vražde beštióza Obličku.

Chalani s pomerne silnými nervami sa bleskovo od-vrátia od pohľadu na ňu a idú čo najďalej.

Peter si všimne pohodené hrable pri stene. Múdro sa rozhodne a zoberie ich. Mohli by sa neskôr hodiť. Na

Marekovu radu sa šuchnú do zborovne.

„Chalani, niečo ma napadlo. Keď sme už tu, mohli by

sme si prezrieť kartotéku zamestnancov školy.“navrhne Marek, vodca poslednej skupinky.

„Určite tu také niečo musí byť.“ pritaká Peter.

„Iste. Veď musia vedieť info o keketkoch a pučách,čo im platia.“ ozve sa Rasťo.

Ich zrak zaujme registračka. Na šuflíkoch sú kartičky

s nápismi ako rozpočet,výdavky,príjmy,rozvrhy,krúžky. Pátrajú,až nájdu ten svoj s nápisom Učitelia,hneď vedľa šuflíka so Žiakmi.

Krátko v ňom šmátrajú. Vyťahujú ten správny spis s neblaho slávnym menom. Začnú si prezerať školníkov register.

Florián Oblička

narodený: 14.február, 1963

rodné číslo: 63142011/6512

rodičia: otec = Silvester Oblička

matka = Jaroslava Hrubočrevová

povolanie: predchádzajúce = profesionálny vojak

(hodnosť: slobodník)

súčasné = záhradník (školník)

Detstvo: Narodil sa v rodine stavbára a kaderníčky.Svo-

je detstvo prežil ako každé normálne dieťa. V

rannom veku sa začal zaujímať o zbrane a o

všetko s nimi súvisiace. Kvôli tomu pravdepo-

dobne narukoval dobrovoľne na vojenský vý-

cvik.

Výcvik: Podstúpil veľmi tvrdú prípravu. Mal prísneho

veliteľa. Výcvik trval 2 roky. V ňom obsolvo-

val narábanie so zbraňami (stal sa z neho vyni-

kajúci strelec). Bol expert na výbušniny. Nene-

chal sebou manipulovať.Prvý rok ho chceli vy-

užívať ako sluhu – nováčika, ale on si to s nimi

vybavil po svojom. Odvtedy si doňho nikto ne-

začínal.

Po výcviku: Po ňom mal za úlohu v roku 1989 zavra-

ždiť 20-tich komunistických vodcov. Hneď

potom prišla Nežná revolúcia a jemu priká-

zali,aby akciu prerušil.On odmietol uposlú-

chnuť. Skončilo to tak,že zbytočne zabil 10

predstaviteľov komunistickej strany,5 civi-

listov a 2 príslušníkov zásahového koman-

da, kým sa podarilo ho zatknúť a odviesť

do sanatória.

Teraz: Po desiatich rokoch pána Obličku prepustili z

nápravného zariadenia s diagnózou, že je úplne

vyliečený.

„Tí v blázinci sa kokotsky zmýlili!“ zhrnie doterajšie

poznanie o školníkovi Rasťo.

„Máš kurevskú pravdu.“pridá sa k nemu Peťo,aby mu aspoň niečo z huby vyšlo.

„Čo budeme teraz kurva do piče robiť?“

13 . Kapitola: Pasce na vraha

Marek už nad niečím húta. Zrazu vstane a povie: „Mám to! Nachystáme mu pasce!“

„Dobrý nápad!“

„Rasťo?“

„No?“

„Mám na teba jednu prosbu.“

„Akú?“

„Nechcem, aby si nadával. Upozorňuješ tak na seba a

zároveň nás budeš rušiť pri nasledovnej práci. Týka sa to nás všetkých.“

„O.K. Nebudem sa vyjadrovať neslušne.“

„Marek, čo s tými pascami?“

„No hej. Práve sa na tom pracuje v mojej hlave.“

Po dvoch minútach nepretržitého ticha sú Peťo a Ras- ťo netrpetliví a vyrušia Mareka otázkou:„No už si niečo vymyslel?“

„Keby ste ma nerušili,vypotil by som toho viac.Zatiaľ ma napadlo iba niečo s tými hrabľami. Položíme ich pred schody a keď pôjde hore, stúpi na ne,rúčka vyletí a buchne ho do tváre.“

„To by sa dalo.“ riekne Rasťo.

„Vymýšľaj ďalej, ja zatiaľ idem prichystať túto pascu na miesto.“ prihlási sa Peťo.

Odíde s hrabľami a o pár minút sa vráti bez nich živý a zdravý.

Marek praví: „No,ďalšie som vymyslel, že jeden bude

mať ceruzku, a keď on spadne zo schodov, nastrčí ju tak, aby sa na ňu napichol.“

„To je dobré.“

„A pre istotu ešte jedna pasca.“pokračuje Marek v po-

kladaní nástrah slovne. „Pripevníme drevo na špagáti-koch ku stropu a to sa spustí, keď niekto prekročí na-straženú nitku natiahnutú dole od steny ku stene pri ze-mi.“

„Aj to môže byť.“

„Ja ešte zájdem do učebne chémie po nejakú kyseli-nu, aby som mu ju chrstol do tváre.“

Rozdelili sa.Každý sa pobral iným smerom. Nebudem tu popisovať,ako chystali pasce,pretože to nie je dôleži-té a záživné.Dôležité je,že ich bez vyrušenia prichystali.

Teraz čakajú, kto sa do nich chytí. Dúfajú, že školník.

14 . Kapitola: Pasce v strehu

Školník ide po chodbách školy. Stále hľadá žiakov-poškolákov kvôli potrestaniu. Nič zlé až tak veľmi ne-spravili. On si to nemyslí.

Kráča po podlahe druhého poschodia.Ostražite postu-puje napred, keby náhodou zazrel niekoho,koho by mo-

hol zabiť.

Napriek tomu si nepovšimne špagát natiahnutý dole pri podlahe a potkne sa oň.Vtedy,ako sa zohol, aby úpl- ne nespadol, preletelo ponad neho drevo, čo ho malo u-

drieť do hlavy.On iba vstane,prizrie sa a povie: „Všetko zlé je na niečo dobré.“

Pokračuje v ceste. Nakúka do všetkých rohov, ale ni-koho nenachádza.Blíži sa ku schodom. Stúpa nimi hore.

Vystúpi až nahor po schodisku. Tam šľapne na záhra-dnícky nástroj a ten ho šľahne do ksichtu. On sa potkne o posledný schod a padá dole vzad. V páde sa otočí a len zazrie Petra, čo tam stojí s vystretou ceruzkou v ru- ke. „Nieé!“ zareve a napichne sa na ňu.

Peter vytiahne ceruzu z plytkej rany, z ktorej napodiv netečie krv. Peter si to už nevšíma a uteká oznámiť ka-mošom radostnú správu, že skolil Obličku.

Stretne zaraz Rasťa. Ten sa opýta: „Tak čo? Videl si ho? Chytil sa už do nejakej pasce?“

„Lepšie. Zabil som ho.“

„Jakže? Ty? Malý sráč?“

„Spadol zo schodov a napichol sa na moje písatko.“

„To je nemožné. Tomu neverím.“

„Tak sa pod pozrieť.Jeho mrcina telesná leží pri scho-

disku.“

O chvíľu sú tam. Zbehnú dole schodmi, ale školník tam nie je.

„Á, vymrdaná chandža!“ zakľaje Peťo.

Nebadane-nečakane sa zjaví pred nimi školník. Na hrudi mu svieti malá bodná rana, z ktorej steká tenký malý potôčik krvi. Nevyzerá nejako vážne zranený, ľu-dovo povedané:„vylíže sa z toho“.Jeho tvár nevyjadruje žiadnu bolesť. Je ako stroj – chladný, nemilosrdný (bez svedomia), nezastaviteľný.

Oblička sa priblíži k Peťovi a riekne:„Za vulgárne vy- jadrovanie v budove školy dostaneš zápis.“ Vytiahne spod opaska malý nožík.

V tej chvíli sa nemúdro ozve Rasťo. „Do piče kurvy pojebanej, on žije. To je teda kokotské nešťastie.“

Vrah sa ako oblak pohromy prenesie na Rasťa. „Máš pripomienky?“ a nožíkom ho sekne do nohy.

Rasťo zvreskne a zvalí sa na podlahu. Florián sa to chystá dokončiť. Peter ho chce zadržať. Vyberie z vrec-ka starý hrdzavý klinec a zabodne ho Obličkovi do ra-mena.

Florián chytí klinec a snaží sa ho vybrať z mäsa. Peter mu ho neúmorne zatláča naspäť. Spôsobuje mu tým značnú bolesť. Školník to nakoniec nevydrží a od vzra-stajúceho návalu bolesti omdlie.

Peter pozviecha Rasťa zo zeme. Noha mu silno krvá- ca. Usiluje sa ho odvliecť preč od toho vraždiaceho monštra.Rasťo doňho hučí: „Nechaj ma! Najprv zabi tú sviňu!“

„Ser naňho! Teraz ťa musím dostať do bezpečia!“

Peťo ho vezme okolo ramien a odvádza preč. Čo naj-rýchlejšie ako mu to terajší stav umožňuje, vlečie Rasťa uchýliť na bezpečné miesto. Po chvíli dobehne na zá-chody, na tie osudné hajzle. Čo najjemnejšie tam položí Rasťa a uteká naspäť skoncovať to s vraždiacim Oblič-kom.

Teraz bez príťaže za krátky čas dobehne ku schodis-ku. Ako predpokladal. Nie je tu.

„Kurva! Ten vyjebaný fas!“ nevydrží v sebe udržať tú zlosť a zakľaje.

Hore na vyššom poschodí niekoho zazrie. Pri hornom konci schodiska stojí Marek.

„Nehovoril som, aby ste nenadávali?“ hnevá sa. „Čo sa ti stalo? Si zakrvavený.“

„To je Rasťova krv.“

„Ó, bože…“

„Nie, žije. Musíme ho ošetriť.“

„Tak fofrom.“

Lenže to nepôjde. Prečo? Školník im vstupuje do ce-sty. Vynorí sa z jednej chodby ako temný prízrak z ho-roru.

Marek pohotovo jedná. Má fľaštičku kyseliny. Otvorí ju a chrstne ju Floriánovi do tváre. Trochu to zasyčí. Školník zreve hrôzubolesťvzbudzujúcim výkrikom. Je-ho obličaj vyzerá ako povrch zle ukuchteného cesta v červenom prevedení. Chýba mu jedno oko, čo zasiahlo pár kvapiek, líca má polovyžraté,trčí mu z rán čiastočne rozleptané tvárové svalstvo.Z tváre mu ovísajú cáry ko-že. Niektoré časti ksichtu ešte bublajú, iné sú rozožraté na kosť. Kyselina,aj keď v malom množstve), spôsobila zmenu školníka Floriána v netvora, muža (takmer) bez tváre.

Krátky opis udalosti, čo nastala,vystihuje,čo sa udialo behom pár sekúnd. Ukazuje sa, že Oblička je tiež iba človek, cíti bolesť, i keď to na sebe nedáva veľmi po-znať.

Čiaha rukou za chrbát a vyťahuje záhradnícke nožni-ce. Dvomi rýchlymi vpichmi do stehien znemožní Ma-rekovi chôdzu. V horných proporciách nôh sa rázom zjavia v koži krvavé diery, z ktorých pomalým tempom vyteká tmavočervená tekutina – pochúťka upírov.

Marek nemôže vstať. Rany ho neznesiteľne bolia. O- blička mu nožnicami prepichol tukovú a svalovú vr-stvu.

Marek vydá nárek a padá na schody.Úplne bezbranný tam leží, neschopný pohybu.

Peťo vie, že mu niet pomoci. Nie je v jeho silách mu pomôcť. Nechá ho tam napospas tej beštii. Utečie, aby sa aspoň on zachránil.

Marek mu to nezazlieva. On by na jeho mieste urobil pravdepodobne to isté. Bojí sa len toho, čo sa s ním O-blička zamýšľa urobiť.

Florián je fakt nasratý. Čo mu to tí malí sráči spravili? Však oni uvidia pomstu!

Oblička vyberá spoza chrbta vidly. Otočí Mareka. On leží teraz na bruchu.Terčom útoku sa stáva chrbát.Škol- ník sa rozoženie a zaryje mu ich do mäsa. Svalstvo sa pretrhne. Z čiarových rán svieti beloba kostí pod svalmi doplnená o červenosť krvi.

Marek sa nachádza v eufórii bolesti. Je z nej taký otu- pený, že nevníma okolie a úplne sa poddáva svojmu o-sudu. Zmysly miznú v nedohľadne a on sa utápa v rieke utrpenia. Očakáva spásonosnú smrť.

Florián neskončil. Pretočí Mareka opäť na chrbát. Do štyroch krvavých čiar sa dostáva špina.Hrozí infekcia. Školník si tentoraz chystá lopatu. Priloží dolnú naostre- nú časť ku krku obeti a zatlačí nohou.Takto mu odlúpne hlavu podobne, ako sa vyrýva zem. Hlava odletí ako

špunt od šampusu. Namiesto alkoholu vykypí von krv,

ktorá strieka ako voda z hadice.

Na hlave zostáva vystrašený pohľad Mareka, ktorý musel zomrieť takou strašnou smrťou.

15 . Kapitola: Vyvrcholenie školníkovej pom-

sty

Peter mierne otrasený a sklamaný istou stratou mozgu skupiny načas uniká školníkovým vražedným rukám. V

prvom prípade má na mysli Rasťovo zdravie, kvôli to-mu ho ponechal na chvíľu vlastnému osudu.

Vrazí do dverí, div nevypadnú z pántov.Ó, nie. Rasťo je preč. Petra prepadáva bezradnosť.Jeho dlhoročný ka-

moš a teraz toto…

Peter sa nevzdáva. Ani nevie, odkiaľ sa doňho vlieva nová sila a nádej. Rasťo je možno nažive. Dokiaľ nie je zaručená jeho smrť,je tu istá šanca, že ho nájde.A on ho nájde.Verí tomu tak silno, že by mu to teraz nikto nedo-kázal vyhovoriť.

Zbežne obzrie kabínky.Pre istotu.Nič.Preveruje ďalej. Dlážka je posiata krvou zmiešanou s vodou, čo vyteká z pokazených záchodov. Prejde do umyvárky.Tam červe-

ná stopa končí. Rasťovi sa podarilo zastaviť krvácanie. Asi tričkom. To je pozitívna správa. Ide ho hľadať.

Školník bolesťou zmietaný zmorene sa vlečie k uče-bni chémie neutralizovať dohasínajúcu kyselinu.Ak ne-dá pozor a preženie to s dávkovaním,môže sa stať, že to neprežije. Presnosť nadovšetko. Bolesť ho umára. Už to nevydrží.

Koža sa leptá, kúsky odpadávajú,je to strašné utrpenie cítiť, ako sa vám rozpadáva tvár.

Školník to vie.Napriek všetkým týmto veciam dokáže dojsť do triedy,kde je hneď pri kraji stola položená skú- mavka s označením NaOH. Opatrne trasľavými pohyb-mi trošku jej obsahu preleje do fľaštičky s kvapátkom a

profesionálnymi rukami postrekovača rastlín si hydro-xid nakvapká na tie najhoršie rany. Nezabudne ani na ranu po klinci. Bolesť mierne ustúpi,ale nepominie úpl-ne.Je oveľa znesiteľnejšia.Floriánovi to nevadí.Takmer ju nevníma. Na ksichte sa mu zračí zlomyseľný úsmev vyjadrujúci obrovskú túžbu po pomste a náznaky šia-lenstva.Oblička zdvíha svoje doráňané telo a vydáva sa na výpravu smrti.

Rasťo nemohol čakať, kým sa Peter vráti. Krvácanie je kritické.Musí ho zastaviť.Predovšetkým potrebuje le- kárske ošetrenie.To tu nenájde. Len mimo školy. Nedbá na ostatných, stará sa o seba. Podľa jeho zmýšľania o- statných zaiste postihla smrť.Tak načo ich hľadať? Zau-jíma sa v prvom prípade o seba, lebo je nažive. Musí u-niknúť zo školy, ináč ho zastihne smrť v podobe školní-ka Obličku alebo horšie – vykrváca.

Ranu si utiahol vreckovkou. Hneď sa sfarbila na čer-veno, pridal tam tričko. Krv nevyteká. To je hlavné. Za-tiaľ to postačí.

Ide hľadať lekárničku.Musí vydenzifikovať ranu.Blb-šie by bolo,keby ho zabila infekcia.To nesmie dopustiť.

Peter prelietava chodbami ako lietadlo, čo nemá kde pristáť. Dochádza mu palivo, tým myslene je unavený. Nedbá na hluk. Zaujíma sa o Rasťa. Neberie, alebo ne-chce brať na vedomie nebezpečie,ktoré si privoláva.Za- tiaľ Rasťa nenašiel. Začína byť zúfalý.Obáva sa najhor-šieho.

Len kľud, pobáda sa k upokojeniu. Nesmiem spaniká-riť. To by som akurát uškodil.

Darí sa mu to zvládnuť.Upokojil sa.Túto pokľudnú a-

tmosféru naruší tieň, ktorý sa mihne neďaleko blízko na konci chodby.Peter postrehne, že jeho tajomný pôvodca má basebolku.

Bleskovo si domyslí,o čo ide. Rýchlo našľapujúc,pre- tože teraz už dbá na to, aby ho nikto nevidel, prebehne chodbou. Zastaví sa s otvorenými ústami dokorán. Od hrôzy.

Po chodbe, ktorá sa spája s touto, sa vlečie krivkajúci Rasťo. Mieri k učebni chémie a fyziky. Tam chce nájsť lekárničku.Tento obraz dotvára postava školníka,čo vy- stúpila z tieňa a teraz sa plíži približujúc sa k Rasťovi čoraz bližšie a bližšie.

Peter zakričí, aby sa otočil, ale dajako mu zlyhá hlas. Podarí sa mu vydrať z úst iba šepot „Rasťo, obzri sa“. Úplne ho prikovala hrôza a strach. Je neschopný pohy-bu. Mohol by sa stať ľahkým terčom.

Vrah si ho nevšíma. Jeho dychtivú pozornosť celkovo vyplní zranený Rasťo, čo je takmer pri triede. Oblička stisne tuhšie baseballovú palicu. Pripravuje sa udrieť. Rasťo sa tušiac za sebou nebezpečie otočí a schytá úder do krku.Od bolesti sa skrúti na zem. Pridržiava si zasia-hnuté miesto. Pofúkať si ho nemôže. Florián sa k nemu skláňa.

„Počul si dakedy praskot vlastných kostí?“ položí mu čudnú otázku a doplní: „Priprav si ušné bubienky.“

Školník sa zatočí a poriadnym švihom opätovne zasa-dí Rasťovi úder. Ten zinkasuje ranu do brucha. Na jeho tvári sa zjaví bláznivá grimasa bolesti vyjadrujúca ne-vyspytateľné utrpenie. Skrúti sa do polohu obrátený na jeden bok a z úst mu vyteká potok krvi a nestráveného jedla. Žalúdok je porušený a ďalej exploduje tieto ne- chutné dávky kašovitej tekutiny cez pažerák.

Oblička pokračuje. Rasťo dostáva silné údery do rúk

a nôh. Počuť praskanie kostí. Florián sa naďalej beštiál-ne vybíja na bezmocnom tele žiaka a na konci už nemá praskať. Kosti končatín sú dokonale rozdrtené na padrť. Rasťa na čas spasilo upadnutie do bezvedomia. Nevytr- hlo ho však z osídiel živých a vyzerá to, že vyčíňanie vražedného ľudského stroja bez citov a svedomia, v je-dnom povedané Floriána, budú pokračovať.

Odvlečie bezvládne telo Rasťa Z. preč.Peter nemá po-ňatia, čo s ním hodlá urobiť. Môže s istotou povedať, že nič dobré. Chcel vstať a prenasledovať ho, lenže čin za-stavil vlastný pud sebazáchovy. Uvedomuje si, že Ras-ťov život už nie je v jeho rukách. Nemôže mu nijako pomôcť. Čo zmôže voči profesionálnemu vojakovi vy-cvičeného zabíjať? Chce vôbec vedieť, čo Oblička za-mýšľa s Rasťom? Nie. Preto sa zameria na útek. Pátra chodbami,usiluje sa vymámiť z tohoto bludiska,z ktoré-ho by za iných okolností našiel cestu von poslepiačky, ale takto v eufórii smútku nad bolestnou stratou vzácne-ho kamaráta to nie je také jednoduché.

Za rohom ho čaká otrasná nález,tak otrasný,že otrasie aj jeho železnými nervami. Na zemi obďaleč od neho leží odkvapkávať zohavená mŕtvola Majky R. Prsty na nohách a rukách má odstrihnuté, pravdepodobne niečím ostrým, pretože kosti na koncoch sú zarovnané. Telo je domlátené tupým predmetom, lebo rany sú poväčšinou pomliaždeniny a modriny,ojedinele menšie záryvy.Hru-dný kôš je na nepoznanie. Prsia sú odcvaknuté, odhode-né povedľa tela.Na pôvodnom mieste ostali v tele hlbo-ké rany v tvare kruhu, z ktorého jasne vidieť krvavé svalstvo s ostatkami tuku.Mäso na hrudníku je rozsápa-né na cáry,pripomína kusy roztrhaného papiera na kope v krvavom prevedení s doplnkom farby kože. Vrah mu-sel na nej výsostne vybičovať svoje nervy.Zakončil túto masakériu zabodnutím vidiel do brucha obete ako roľ-ník, čo sa dokončil prácu na poli.

Peter si takto vybavil v mysli, čo sa približne stalo s Majou, ako s ňou školník skoncoval. Po dlhšom čase sa preberá z otrasného zamyslenia do krutej reality. S bo- žou pomocou ho nikto medzitým nenašiel, Oblička asi ešte dorába Rasťa. Radšej na to nemyslí. Prvoradou po-vinnosťou je strániť sa takýchto myšlienok, ináč im po-dľahne a to by bol koniec. Školník by s ním potom ne-mal veľa námahy.

Peter nebeží. Dbá na ticho. Rozum sa mu celkovo ne-pominul. Ukľudňuje sa myslením na šťastné okamihy v živote. Mnohí by sa na jeho mieste zosypali, ale on nie. Nikto neprežil to,čo on.Po tretíkrát vzdoruje masovému vrahovi. Zatiaľ ho žiadny nedostal.On je posledný z po-sledných.

Vrah vláči Rasťa, ktorý sa pomaly preberá z bezvedo-mia.Florián ho uchytáva za nohu.Idú do vestibulu. Ras-ťo to spoznal. Cestu má dôverne zapamätanú.Toľkokrát predsa tadiaľto išiel do riaditeľne.Nechce ani pomyslieť na to, čo s ním školník urobí. Celé telo ho bolí. Kosti si necíti.

Sú v hale. Rasťo si všimol školníkove nové kanady. Medzičasom sa pravdepodobne prezul.Alebo ich má od začiatku? To nie je dôležité.Netrápi ho to.Lenže by ma- lo.

„Bolí ťa hlava?Ak áno,čoskoro už nebude.“ povie mu spoločník, čo ho má v náručí, skláňajúc sa nad ním.

Položí ho a nechá ležať tesne pod zábradlím, čo je na druhom poschodí. Školník mizne hore na pochodí, kam vyšiel schodmi. Rasťo ešte netuší, čo má nasledo-vať. Florián ho chce dozaista odpraviť nejakým zvlášť nechutným spôsobom.

Rasťo s rozlámanými kosťami sa nemôže hýbať. Te-lom mu pulzuje bolesť,z ktorej ide hlava rozskočiť.Želá si, aby to s ním školník vybavil čo najrýchlejšie, keď už nie je možnosť na záchranu. Florián je hore a opiera sa o zábradlie, pod ktorým je na prízemí rozvalený Rasťo. Rasťo sa rozhodne, že nezomrie ako poddávajúca sa o- beť. Vzoprie sa aspoň slovne.

„Ty vyjebaný úchylný skurvenec!“zareve na Floriána, čo naňho hľadí zhora. „Chceš ma zabiť?Urob to a vyží- vaj sa v tom, ale vedz, že tvoje hriechy budú potrestané. Pred smrťou či po nej.Neverím síce v Boha,ale ak neja-ký je, nenechá tieto tvoje zverstvá nepovšimnuté.“

Florián sa iba zachechce a povie:„Dobre.Ty zase vedz jedno. Tvoju vraždu nekonám z chuti ale z pomsty. To ma trochu pred Bohom ospravedlní. Konám len svoju prácu, to, čo ma naučili. To je moja náplň života. Nikto ma nezastaví.“

Vylezie na zábradlie a rozcvičuje sa na skok z výšky troch metrov rovno na Rasťa.Dodá:„Priprav sa na skok! Chceš niečo odkázať svojej mame? Chodím ju jebávať každý deň, tak jej to môžem predať.“

„Ty…“chce Rasťo vyliať svoj hnev na školníka,ale to už nestihne,pretože Florián skočí a dopadne tvrdo kana-dami na jeho hlavu a obrovským tlakom bôt so silou príťažlivosti ju rozmliaždi.Lebka praskla a mozog spľa-sol pod nárazom sily dvoch tlakov ako cesto pod valče-kom. V tejto chvíli Rasťo zomiera. Duša opúšťa telo.O-doberá sa na večnú púť. Oblička sa postavuje z drepu, v

ktorom dopadol,aby stlmil pád.Otrie si o zem podrážku,

kde mu ostalo trochu krvi s rozčapeným mozgom a lep-kavou mozgomiechovou tekutinou. Na dôvažok si to u-myje v umývadle horúcou vodou a ide hľadať poslednú zostávajúcu obeť. Petra.

Peter je pri vchode do školy. Ten je samozrejme za-tvorený. To mu ale nebráni prejsť ním. Zvesí z priľahlej steny hasiaci prístroj.Hodí ho do sklenenej tabule dverí. Sklo sa roztriešti na tisíc a pol kúska. Petrove botasky vydávajú chrupavý zvuk, keď stúpa po črepinách. Pre-chádza vchodom. Neďaleko ležiaci prístroj na hasenie zodvihne,zjavne neporušený.Dobrá kvalita.Môže sa ho-diť.

Je vonku. Beží trávnikom. Chce sa dostať spod nad-

vlády vraha,čo ho tak veľmi sužuje.Už dobehol k bráne. Zatvorená, vysoká 4 metre a navrchu s ostnatým drô-tom. Malá šanca preliezť.

Toto nie je škola, ale koncentračný tábor, pomyslí si. Ide inakadiaľ. Obehne si kolečko pri plote, aby zistil, či je v ňom diera, ktorou by ušiel. Nič. Perfektná hradba.

Navyše je obohnaná tŕňovými kríkmi (s výnimkou o-blasti brány) vyššími ako samotný železný plot.

Do piče, zanadáva v mysli Peter. Niet úniku.

Hrôza sa zjavuje. Peter ho má opäť na očiach. Pri vchode. Prekračuje spodný rám dverí a pomalým kro-kom si to šinie smerom k Petrovi. Zanecháva veľké šľa- paje kanád, z ktorých sa odlupujú posledné čiastočky krvomozgu vrahovej poslednej obete.

Peter beží bláznivým behom. Šialenstvo mu opantáva myseľ. Bojí sa smrti. Ani nie tak smrti ako spôsobu,aký má preň Oblička prichystaný.

Peter sa v zúfalstve snaží preliezť oplotenie.Dosiahne výšku len dvoch metrov. Ďalej vyliezť nejde. Raz vo

veľkom ;vyčerpaní sa vydriapal na vrch, ibaže keď sa potreboval niečoho uchytiť,nahmatal ostnatý drôt. Roz- rezal si oň dlaň do krvi až na kosť. Dopadol tvrdo na zem.

Školník zakrátko dostihol Petra. Zmoreného ho našiel u brány, ako ju z posledných síl prelieza. Po dopade ho zdvíha z trávnika a odnáša v náručí do blízkosti budovy školy. Peter sa čo nevidieť preberá. Sú pri rozvodnej skrini.Florián mu bez povšimnutia vzruchu ako mávnu-tím prútika zlomí ruky, nohy. Tým mu znemožní sebe- väčší pohyb. Unaveným zrakom si Peter povšimne, že školník vymenil kombinézu za mikinu s motívom Pika- chu.

„Pozeráš Pokémomov?“dá mu tú najpodivnejšiu otáz-ku, aká môže byť položená v tejto chvíli.

„Pretože ja áno. Ibaže ich prestali vysielať. Vyjebané STV. Kokoti.“

Florián vyťahuje zo skrinky dva káble naplnené ele-ktrinou o sile tisíc voltov. Prestrihne ich ostrými klie-šťami,čo drží v rukách chránených rukavicami z izolan-tu. Z koncov káblov počuť počuteľne praskať výboje e-lektrickej energie.Oblička priloží oba konce k sebe. Za- žiari iskra. Iskra nádeje? Nie. Iskra posledného svetla, ktoré Peter v živote uvidí.

Florián, úplne ujebaný, ťahá káble bližšie k Petrovi.

„Priprav sa na útok!“ upovedomí ho a dotkne sa ká-blami jeho hrudníka so slovami: „Pikačú! Elektrický ú- tok!“

Petrovým telom prúdi niekoľko stoviek voltov.Stal sa súčasťou elektrického obvodu. Telo sa natriasa silou e-lektriny, ktorá ním prechádza. Onedlho z neho život pr- chá a duša slobodne vyletí von.

Keď už školník vidí, že má dosť, odtiahne a telo bez

života padne na zem ako použitá handra. Na tvári mu o- stal blažený výraz. S tým sa ešte nestretol.

Florián káble vráti do skrinky rozvodne. Zatvorí ju.O-táča sa ku škole. Posledná kontrola.

16 . Kapitola: Odchod zo školy

Oblička prekontroloval školu. Nenašiel žiadne formy vyššieho života. Všetkých vyriadil. Mŕtvoly žiakov a o-statných odpratal do skladu a do kotolne. Tam ich nikto najprv nebude hľadať a on získa čas na úteku. Toto sti-hne ešte pred piatou hodinou popoludňajšou, tesne pred posledným zvonením, čo nespustil. Zbalí si svoje saky -paky a odfrčí pešo preč domov.

O dvadsať minút otvára dvere na svojom byte,ktorý si môže dovoliť na úver zo svojho biedneho platu. Teraz sa to zmení. Budú ho hľadať. Spustia po ňom pátranie. Musí vycestovať von z mesta. Vzdať sa bytu splateného na päťdesiat percent. Nuž čo už.

Doma si v prvom prípade dôkladne vydenzifikuje ra-ny, ošetrí a obviaže. Nemôže ísť do nemocnice. Tam by si ho nechali a potom by si poňho prišli poliši. Bol by v riti. To nesmie kurva dopustiť.

Má čas. Hľadať ho začnú až ráno, keď otvoria školu a nájdu tam, čo tam zanechal skryté. Teraz sa naje. Hádže do seba krvavý steak. S pukancami,čipsami a arašidmi s kolou zasadne pred televízor a pustí si na videu Piatok trinásteho.Po ňom pozerá dve hodiny TV stanice.Potom si číta hodinu knihu Carrie od známeho autora Stephena Kinga.

Okolo polnoci si zhrabne najdôležitejšie veci zbalené v ruksaku a vychádza z bytu,baráku.Nasadne na bicykel a šľape si to na severovýchod. Čakajú ho nové dobro-družstvá.

Koniec (?)